Každé plátno je emocionálna kartografia.
Maľujem čiaru medzi chaosom a poriadkom – prah, kde sa zdravý rozum stretáva so šialenstvom, kde sa cit stáva formou. Moja práca nie je ilustrácia; je to výkop. Každý povrch obsahuje záznam vedomia: napäté, transcendentné, liminálne, paradoxné.
Dualita v centre mojej praxe nie je témou, ktorú ilustrujem zvonku. Je to stav, ktorý maľujem zvnútra – rovnaká nestabilita, ktorá z nás robí ľudí, vykreslená v pigmente a mierke.
Zozbierať toto dielo znamená držať mapu tohto vnútorného územia – nie výzdobu, ale dokumentáciu.